Presný dátum vzniku nie je doložený a žiadny z dostupných zdrojov ho neuvádza. Najstarší obyvatelia Seliec však uvádzajú, že ich starí rodičia rozprávali o uhorských dôstojníkoch, ktorí boli počas povstania v roku 1848 ubytovaní v škole. Z toho vyplýva, že v roku 1848 v Selciach školská ustanovizeň bola. Prvá školská budova bola postavená uprostred dediny. Kamenná stavba pozostávala z priestrannej triedy a učiteľského bytu. Druhú budovu postavili v roku 1911 oproti starej škole. V tomto období sa v 1. a 2. ročníku vyučovali predmety: náboženstvo, cvičenie umu a reči, meroveda, čítanie, písanie, mluvnica, spev a telocvik. V treťom a štvrtom ročníku pribudol zemepis. V piatom a šiestom ročníku vyučovali: náboženstvo, čítanie, písanie a mluvnicu, počtovedu, merovedu, zemepis, dejepis, ústnopis, prírodozpyt a telocvik. Učitelia pri vyučovaní používali Návod k písaniu a čítaniu a Návod k počtovaniu z pamäti. Tieto dve knihy mali charakter dnešných metodických príručiek.

 Aj napriek tomu, že učitelia využívali pri vyučovaní všetky dostupné pomôcky a knihy, situácia v dochádzke bola veľmi zlá. Deti často nechodili do školy ani v zime, keď nemuseli pomáhať pri prácach na poli.

 Zlá dochádzka bola zapríčinená hlavne negatívnym postojom rodičov ku škole. Vzdelanie väčšinou považovali za zbytočné. Dôležitou úlohou predstaviteľov vládnej moci v Československu po roku 1918 bolo okrem iného vybudovať slovenské školstvo. V prvých rokoch novej republiky sa vyskytli nové problémy pri udržiavaní školy a so zháňaním učebných pomôcok. Záujem o školu naďalej nebol veľký. U rodičov prevládal názor, že vzdelanie je druhoradé a dieťa by malo byť hlavne pomocníkom v domácnosti. V školskom roku 1921/1922 ešte mnohé deti nemali knihy a pomôcky, pretože boli drahé. V ďalšom roku sa dochádzka detí zlepšila, pretože rodičia začali dostávať peňažné pokuty. Postupne sa situácia v škole zlepšovala, pribudli nové učebné pomôcky, obrazy, mapy. Rozšírila sa žiacka knižnica na 108 kníh a bola založená učiteľská knižnica so 16 knihami. Väčšia pozornosť sa začala venovať aj športovej činnosti, nakoľko v regióne boli dobré podmienky pre turistiku a lyžovanie. Pre toto obdobie je charakteristické to, že sa výrazne zvýšil záujem mládeže o život okolo seba i o kultúrne dianie.

 K zlepšeniu dochádzky detí do školy prispela hlavne dobrá osvetová práca učiteľov. V roku 1933 sa uskutočnila nadstavba na druhú školskú budovu, čím pribudli nové triedy a učiteľský byt. Zaviedlo sa trojtriedne vyučovanie. Vojnové udalosti 40. rokov poznamenali školskú dochádzku a vyučovanie.

 V roku 1944 bolo vyučovanie prerušené. Obnovené bolo 11.mája 1945. Zmeny, ktoré sa uskutočnili v roku 1948 sa neodrazili len v ekonomike, ale aj v školstve. Administratívno-direktívne riadenie, orientácia na kvantitatívne hľadiská a tendencie viedli k spokojnosti s priemernými výsledkami. Učitelia sa okrem svojej práce museli venovať aj činnostiam, ktoré súviseli najmä so zakladaním JRD. Najväčšie zmeny v učiteľskom zbore nastali po otvorení novej školskej budovy v Selciach – Kopaniciach v roku 1962. ZDŠ vtedy navštevovalo 355 žiakov 1.- 9. ročníka. V roku 1980 bola do používania odovzdaná nová telocvičňa. Žiaci sa stravovali v priestoroch, ktoré zostali po stavebných robotníkoch a nevyhovovali hygienickým požiadavkám. Tento stav trval do roku 1988, kedy bola daná do prevádzky nová školská jedáleň. Rokom 1989 nastali zmeny v štruktúre našej spoločnosti, ktoré sa dotkli aj školstva.
Od roku 1993 je škola právnym subjektom. Vystupuje vo všetkých vzťahoch vo svojom mene a nesie zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov po stránke vzdelávacej ako aj ekonomickej.